Jiřina Bohdalová sa narodila 3. mája 1931 v Prahe. Jej otec František
Bohdal bol truhlár a matka Marie Bohdalová pracovala ako slúžka, no
zároveň bolo jej vášňou ochotnícke divadlo. K herectvu odmalička viedla
aj svoju dcéru.
Po maturite v roku 1949 pracovala Jiřina Bohdalová prechodne ako
učiteľka v Ostrave. Tu sa zoznámila so svojím neskorším manželom, s
ktorým mala dcéru Simonu Stašovú (nar. 1955). To bol dôvod, pre ktorý
musela prerušiť štúdium herectva. Navyše v roku 1954 jej otca zatkla
Štátna bezpečnosť (ŠtB) a súd mu vymeral 15-ročný trest. Vo väzení
strávil nakoniec šesť rokov. Začínajúca herečka sa musela starať o
matku, sestru i dcéru, navyše aj ju ŠtB vypočúvala a prenasledovala.
Napriek prekážkam v roku 1957 ukončila štúdium Divadelnej fakulty
Akademie múzických umění. Jan Werich ju angažoval vo svojom Divadle ABC,
herečka to však pripisuje skutočnosti, že sa dozvedel o jej problémoch
so štátnou mocou. "Myslím si, že mi najprv ponúkol angažmán, aby
urobil dobrý skutok. A až neskôr, keď sa o mne prekrásne vyjadroval,
zrejme pochopil, že spojil oboje – pomoc mne i môjmu talentu," povedala Bohdalová v rozhovore pre Český rozhlas. Od roku 1967 sa jej domovskou scénou stalo pražské Divadlo na Vinohradech.
Pred kamerou sa Jiřina Bohdalová maminou zásluhou prvý raz ocitla v roku
1937 v nedokončenom detskom filme Pižla a Žižla na cestách – zachovali
sa z neho len nezostrihané nemé torzá. Na plátne sa objavovala aj v
ďalších rokoch, napríklad v komédii Zlaté dno (Vladimír Slavínský,
1942), v ktorej hral hlavnú rolu Vlasta Burian. Prvé väčšie herecké
príležitosti sa začali objavovať až v 50. rokoch.
Svoj komediálny talent mohla predviesť v komédii Florenc 13:30, ktorú v
roku 1957 nakrútil Josef Mach. Len počas roku 1961 hrala napríklad v
jedenástich snímkach. Až v roku 1963 však získala hlavnú rolu – vo
dvojici s Jiřím Sovákom – v známej komédii Martina Friča Král Králů.
Frič jej o rok neskôr ponúkol titulnú rolu aj v dráme Hvězda zvaná
Pelyněk. Opäť komediálnu postavu ostýchavej mladej dámy si zahrala vo
filme Jiřího Krejčíka Čintamani a podvodník nakrútenom podľa poviedok
Karla Čapka.
V roku 1965 dal priestor Jiřině Bohdalovej ako komediálnej herečke
režisér Zdeněk Podskalský v známej satire Bílá paní. Nasledovali
veselohry Dáma na Kolejích (Ladislav Rychman, 1966) a Ženu ani květinou
neuhodíš (Zdeněk Podskalský, 1966). Opäť s Jiřím Sovákom si zahrala aj
vo Fričovej krimikomédii Prísně tajné premiéry (1967).
Do konca 60. rokov sa Jiřina Bohdalová stala jednou z najobľúbenejších a
najobsadzovanejších českých herečiek. A práve v tomto čase ju Zdeněk
Podskalský obsadil do jednej z najúspešnejších českých komédií všetkých
čias. V jeho legendárnych Světákoch si zahrala spolu s Jiřinou
Jiráskovou a Ivou Janžurovou trojicu žien zvádzajúcich "fasádnikov" v
podaní Jana Libíčka, Vlastimila Brodského a Jiřího Sováka. "To sa
skutočne podarilo po všetkých stránkach. Obrovsky sme sa bavili a je to
vidieť. Ale nebavili sme sa medzi sebou, bavili sme sa tým, čo tam ešte
pridať v rámci svojej figúry," spomína na film herečka.
Mimoriadne úspešný bol pre Bohdalovú aj rok 1970: Zaskvela sa v komédii
Oldřicha Lipského "Čtyři vraždy stačí, drahoušku". Podobenstvom vzťahu
muža a ženy bola snímka Ester Krumbachovej Vražda Ing. Čerta. A so
svojím vtedajším manželom Radkom Brzobohatým predviedla ozajstný herecký
koncert v politickej dráme Ucho, ktorú nakrútil Karel Kachyňa a ktorá
na prahu normalizačnej éry okamžite putovala do trezoru. V televíznom
filme Františka Filipa Kat nepočká tiež presvedčivo stvárnila tragický
osud herečky Anny Letenskej, ktorú počas 2. svetovej vojny zatklo
gestapo.
Čoraz častejšie sa Jiřina Bohdalová objavovala v televíznych filmoch i
seriáloch (v roku 1975 to bol napríklad seriál Chalupári), spoločne s
Vladimírom Dvořákom sa pravidelne prihovárala divákom ako konferenciérka
zábavnej relácie Televarieté. Nezabudnuteľné sú jej "manželské" scénky s
Vladimírom Menšíkom. Popri televíznej zábave sa jej parketou stali aj
večerníčky, v ktorých prepožičala hlas celej plejáde postavičiek – aj
keď sa neskôr herečka posťažovala, že dabovanie "panrdláčikov" jej
zničilo hlasivky.
Úlohu mentálne zaostalej ženy v dráme Fany (Karel Kachyňa, 1995)
považuje Bohdalová za jednu z najnáročnejších, už aj preto, že musela
dávať pozor, aby nevyznela ako karikatúra. Vo filme Vrásky z lásky,
ktorý v roku 2012 nakrútil Jiří Strach, sa Bohdalová opäť stretla s
bývalým mužom Radkom Brzobohatým. Zahrala si titulnú postavu v
detektívnom seriáli Ach, ty vraždy! (2010-2012). V roku 2021 ju môžu
diváci uvidieť v snímke Ireny Pavláskovej Vánoční příběh.
Nápad svojej dcéry Simony Stašovej venovať sa herectvu, spočiatku Bohdalová považovala za "nedostatok fantázie". Herečka Jiřina Jirásková však Simonu Stašovú vyskúšala a povzbudila – a aby Bohdalovú podpichla, oznámila jej, že "'obgeneráciu' sa rodia talentovaní ľudia". O hereckom umení svojej dcéry sa však Jiřina Bohdalová vyjadruje jednoznačne: "Je naozaj dobrá herečka."
Dôležitými ľuďmi jej života ostávajú rodičia. "Mala som vynikajúcich
rodičov, na ktorých spomínam dodnes, vraciam sa k nim. Keď mám nejakú
bolesť, tak im to poviem a verím, že nado mnou držia ruku a síce mi
nemôžu odpovedať, ale viem, že ma počuli," zdôverila sa jubilantka Jiřina Bohdalová.